Blog

Instagram je plný krásnych obrázkov, ktoré lahodia oku, dokonalých vzťahov, minimalistického "aestetična" a prekŕmeného marketingu. No medzi tým všetkým sa dá nájsť aj niečo skutočné. Niečo, čo sa nesnaží zapáčiť každému, ale zato dokáže udrieť na to správne miesto.

Píšem rukou. Digitálne, ale stále rukou. Každý citát je vytvorený detailne, štetcom, s dôrazom na formu aj obsah. Slová majú váhu, majú rytmus, majú silu. Niektoré pohladia, iné pália, niektoré pobavia, iné ťa donútia zamyslieť sa. Ale všetky majú jedno spoločné – sú úprimné.

V mojich sloganoch nájdeš satiru, lásku, ale aj politiku. Občas s láskavým úsmevom, občas so zdvihnutým obočím. Hovorím o vzťahoch, o realite, o nezmysloch dnešnej doby. A keď treba, rypnem si aj do tých, čo si to, podľa môjho názoru, trošku zaslúžia. Lebo slová majú moc, ale treba ich používať s úctou.

A preto ich dávam aj na tričká. Pretože dobrá myšlienka nepatrí len na Instagram, ale aj na ulicu, do kaviarne, do bežného dňa. Chcem, aby sa slová nosili, aby provokovali, aby boli súčasťou rozhovorov. A hlavne – aby sa nad nimi zamýšľalo.

Ak stratíš slová, môžeš nechať za seba hovoriť tvoje oblečko, alebo nejaký ten doplnok. Tieto slová môžu vyjadriť tvoje pocity, keď ich nevieš vyjadriť. Môžu byť odkazom, ktorý si niekto všimne a zamyslí sa nad ním. Každý text, ktorý vytvorím, nesie kúsok môjho pohľadu na svet, ale zároveň v ňom môžeš nájsť aj kúsok seba. Slová sú zbrane aj objatia. Dokážu zraniť, no dokážu aj liečiť. A ja ich používam tak, aby ťa možno zabavili, prinútili sa zamyslieť. Ale ich nezneužívam, aby tebe alebo niekomu druhému ublížili. Lebo keď sa slová dostanú do tých správnych rúk, môžu meniť svet – alebo aspoň niekoho náladu. :)

Ak chceš cítiť dotyk slov, sleduj môj profil, zdieľaj, diskutuj. Lebo slová tvoria svet – a ja ich píšem pre teba, ak sa nebojíš ich čítať.

Tvoja Peťa 

Helou, Dotyk Slovák! Ale aj Čech, úplne v pohode... 

Chcel/a by si vedieť, ako som sa dostala k tvorbe súčasného obsahu? Nie je to až také zložité. Začalo to typickým scrollovaním na rôznych sociálnych sieťach, aj tých menej známych. Vždy ma fascinovali slogany a citáty, ktoré boli niečím autentické a líšili sa od ostatných. Také, ktoré si môže človek vysvetliť v úplne jednoduchom kontexte, ale zároveň v sebe nesú hlbší význam, z ktorého možno vyroníš aj slzu alebo soplík. 

Časom som sa do toho ponorila až tak hlboko, že som si začala slogany vymýšlať sama. Samozrejme, nejaká inšpirácia tam bola, z kníh, článkov, ale aj rôznych postov na sociálnych sieťach. Spočiatku to bol profil, ktorý som si založila sama pre seba, kde mali moje príspevky 3 lajky a jeden z toho mi vždy dala mama. :-)

No jedného dňa som si stiahla appku, kde som si začala vytvárať digitálne kreslené náčrty vlastnou rukou. Ako čas plynul a ja som si začala drieť prsty na svojich digitálnych dizajnoch, rozhodla som sa, že prečo to neukázať svetu? Tak som ich začala postupne zverejňovať na Instáči. Hneď prvý príspevok v tomto štýle mi rapídne zvýšil povedomie.

No a mňa celý tento koncept tak chytil, že už mi pomaly vypovedá karpálny tunel z toľkého písania. Au. A to ešte nie som ani v polovici na ceste do dôchodku. Káva a ortéza to snáď zachránia. 

Od prvého dňa som sa Dotyku Slov venovala s tým, že to píšem pre seba, a zároveň pre niekoho, kto sa možno s mojimi pocitmi a myšlienkami vie stotožniť. No a poviem vám, časom sa so mnou stotožnili toľkí z vás, že teraz máme dosť slušnú komunitu Dotyk Slovákov. Veľmi sa z toho teším a ďakujem každému z vás za to, že so mnou komunikujete, pokecáte o živote, ale aj zavtipkujete - od filozofovania až po to, či sú lepšie bryndzové halušky alebo svíčková.  :-) 

Vaša Peťa z DS