Slogany a môj karpálny tunel

Helou, Dotyk Slovák! Ale aj Čech, úplne v pohode... 

Chcel/a by si vedieť, ako som sa dostala k tvorbe súčasného obsahu? Nie je to až také zložité. Začalo to typickým scrollovaním na rôznych sociálnych sieťach, aj tých menej známych. Vždy ma fascinovali slogany a citáty, ktoré boli niečím autentické a líšili sa od ostatných. Také, ktoré si môže človek vysvetliť v úplne jednoduchom kontexte, ale zároveň v sebe nesú hlbší význam, z ktorého možno vyroníš aj slzu alebo soplík. 

Časom som sa do toho ponorila až tak hlboko, že som si začala slogany vymýšlať sama. Samozrejme, nejaká inšpirácia tam bola, z kníh, článkov, ale aj rôznych postov na sociálnych sieťach. Spočiatku to bol profil, ktorý som si založila sama pre seba, kde mali moje príspevky 3 lajky a jeden z toho mi vždy dala mama. :-)

No jedného dňa som si stiahla appku, kde som si začala vytvárať digitálne kreslené náčrty vlastnou rukou. Ako čas plynul a ja som si začala drieť prsty na svojich digitálnych dizajnoch, rozhodla som sa, že prečo to neukázať svetu? Tak som ich začala postupne zverejňovať na Instáči. Hneď prvý príspevok v tomto štýle mi rapídne zvýšil povedomie.

No a mňa celý tento koncept tak chytil, že už mi pomaly vypovedá karpálny tunel z toľkého písania. Au. A to ešte nie som ani v polovici na ceste do dôchodku. Káva a ortéza to snáď zachránia. 

Od prvého dňa som sa Dotyku Slov venovala s tým, že to píšem pre seba, a zároveň pre niekoho, kto sa možno s mojimi pocitmi a myšlienkami vie stotožniť. No a poviem vám, časom sa so mnou stotožnili toľkí z vás, že teraz máme dosť slušnú komunitu Dotyk Slovákov. Veľmi sa z toho teším a ďakujem každému z vás za to, že so mnou komunikujete, pokecáte o živote, ale aj zavtipkujete - od filozofovania až po to, či sú lepšie bryndzové halušky alebo svíčková.  :-) 

Vaša Peťa z DS